Lekcie

Kto platí môjho učiteľa a lekára

Ak je školstvo/zdravotníctvo bezplatné, kto platí môjho učiteľa/lekára?

371226
05.04.2012

Autorka lekcie: Viera Kubovčíková, SPŠ Strojnícka Spišská Nová Ves

Cieľ lekcie

Žiaci si majú uvedomiť, že školstvo a zdravotníctvo je financované nepriamo prostredníctvom daní a odvodov a teda nie je vo svojej podstate zadarmo. Dojem bezplatnosti má pozitívne účinky i negatívne dopady.

Základné tézy

Štát garantuje bezplatnosť vzdelávania a zdravotnej starostlivosti v ústavnom zákone. Tieto verejné služby nie sú napriek tomu zadarmo. Nepriamosť ich financovania prostredníctvom daní a odvodov navodzuje dojem bezplatnosti, ktorý má aj negatívne dopady.

Zdroj: http://www.sxc.hu/profile/iprole

Dotácia lekcie

4 vyučovacie hodiny

Metódy

brainstorming

analýza odborných textov

analýza článku

diskusia

Anotácia lekcie

l. a 2. hodina – brainstorming, diskusia – Platená bezplatnosť

3. a 4. hodina – analýza článku, diskusia – Spoločné verzus súkromné

Popis aktivít

l. a 2. hodina – Platená bezplatnosť

  • Úvod do témy /5 minút/

Učiteľ uvedie tému a formu hodiny i jej cieľ.

  • Príprava na diskusiu – brainstorming /10 minút/

Učiteľ napíše na tabuľu do stredu slovo „ŠKOLSTVO“. Vyzve žiakov, aby menovali inštitúcie, ktoré im toto slovo evokuje v mysli – napríklad základná škola, stredná škola, vysoká škola, univerzita, ministerstvo školstva, pedagogicko-psychologická poradňa, špeciálna škola, umelecká škola a pod. Učiteľ zapisuje odpovede na tabuľu pod slovo „školstvo“. To isté urobí s pojmom „ZDRAVOTNÍCTVO. Žiaci vyslovia odpovede – nemocnica, poliklinika, liečebný ústav, kúpele a pod.

  • Čítanie článku ÚSTAVY o práve na bezplatné školstvo a zdravotníctvo /5 minút/

Učiteľ prečíta úryvok z ÚSTAVY o práve na bezplatné školstvo a zdravotníctvo a následne otvorí diskusiu.

  • Diskusia /cca 50 minút/

Po prečítaní učiteľ kladie žiakom sediacim v kruhu nasledujúce otázky:

1. Ústava SR garantuje bezplatnosť vzdelávania i zdravotnej starostlivosti. Inštitúcie, ktoré reprezentujú školstvo či zdravotníctvo ako sú školy a nemocnice však potrebujú k svojej existencii finančné prostriedky. Odkiaľ ich berú?(od štátu, zo štátneho rozpočtu, zdroje z Európskej únie, sponzori)

2. Odkiaľ získava štátny rozpočet tieto financie? (z daní, odvodov)

3. Viete vymenovať konkrétne dane, či odvody? (daň z príjmov fyzických osôb, právnických osôb, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane, daň z motorových vozidiel, iné dane, odvody do fondov zdravotného a sociálneho poistenia)

4. Kto platí tieto dane a odvody? (obyvatelia štátu)

5. Platia ich všetci obyvatelia štátu? (nie – deti neplatia, nezamestnaní a dôchodcovia obmedzene, teda každý prispieva inou mierou)

6. Komu sa odvádzajú dane a odvody? (daňové úrady, zdravotné poisťovne)

7. Kto rozhoduje v akej výške sa bude financovať školstvo a zdravotníctvo? (štát – poslanci NR pri odhlasovaní zákona o štátnom rozpočte, kde sa určia sumy na jednotlivé rozpočtové kapitoly štátu)

8. Aká výška finančných prostriedkov bola (bude) určená na financovanie školstva alebo zdravotníctva na tento rok (budúci rok)? Učiteľ poskytne výtlačok zo zákona o štátnom rozpočte a žiak (žiaci) prečítajú sumy, ktoré učiteľ napíše na tabuľu.

9. Ako by ste postupovali pri vyčíslení presnej sumy, ktorou prispieva jednotlivec na financovanie školstva či zdravotníctva? (sčítali by sme všetky priame dane a odvody, ale nepriame dane – DPH a spotrebné dane je ťažké určiť presne)

10. Zdá sa, že je dosť komplikované určiť presnú sumu, ktorou prispieva jednotlivec do štátneho rozpočtu, pretože má rozdielnu formu príjmu, nakupuje rozdielne tovary, či služby. Nadácia F. A. Hayeka sa pokúsila o určitú presnosť a podarilo sa jej určiť tzv. deň daňovej slobody. Vie niekto vysvetliť čo vyjadruje tento termín a ktorý je to deň? (Je to deň, odkedy už obyvateľ štátu pracuje len pre svoje vlastné potreby, pričom do tohto dátumu „pracoval na dane a odvody“, je to 7. jún)

11. Podľa vysloveného, proklamovaná bezplatnosť verejného školstva a zdravotníctva predsa len nie je zadarmo. Čo vyvoláva dojem bezplatnosti? (neplatíme priame platby za návštevu štátnej školy, či štátnej nemocnice)

12. Aké klady má skutočnosť, že neplatíme za služby verejného zdravotníctva a školstva priamo /ale cez dane a odvody/? (určitý stupeň bezstarostnosti, absencie strachu o nedostatok prostriedkov na platby za služby učiteľa, lekára...)

13. Aké zápory má skutočnosť, že neplatíme za služby verejného zdravotníctva a školstva priamo /ale cez dane a odvody/? (neefektívne vynakladanie prostriedkov, korupčné správanie, neúcta, nedostatočná starostlivosť o zverený majetok, nekvalitné služby)

14. Je dobré, keď do štátneho rozpočtu prispieva niekto malou sumou a z rozpočtu dostáva viac a iný naopak? (je to princíp solidarity, ktorý je možno nespravodlivý, ale ochranný pre spoločnosť ako celok, aby každý mohol žiť primerane dôstojne)

  • Záver /10 minút/

Učiteľ uzavrie diskusiu zhrnutím podstatných faktov, ku ktorým sa v diskusii dospelo: Štátne školstvo a verejné zdravotníctvo si platia obyvatelia štátu z daní a odvodov. Každý prispieva do štátneho rozpočtu rozdielnou sumou a každý ju i rozdielne čerpá. Problémom je ako správne a efektívne prerozdeliť a zužitkovať spoločné prostriedky. Pocit bezplatnosti môže deformovať úctu k majetku, k práci.

3. a 4. hodina – Verejné verzus súkromné

  • Úvod do témy /5 minút/

Žiaci mali za domácu úlohu prečítať článok z časopisu Profit s názvom „Na výbere školy naozaj záleží“. Učiteľ otvorí hodinu aforizmom Stana Radiča: „Vysokoškolsky vzdelaný človek je ten, ktorý najskôr študuje to, čo nechcel a potom  robí to, čo neštudoval.“ Aforizmom iniciuje cieľ hodiny – diskutovať o zmysle a kvalite vysokoškolského vzdelávania a dotknúť sa problému voľby medzi verejnou a súkromnou vysokou školou, medzi platenými a bezplatnými vzdelávacími službami.

  • Diskusia o školstve /70 minút/

Učiteľ uvádza citáty z článku a zároveň kladie otázky žiakom sediacim okolo neho.

1. Citát z článku: „Väčšina študentov má na výber budúcej školy /VŠ/ ešte stále nízke nároky. Študenti sa nerozhodujú ani tak racionálne ako keď si kupujú mobil alebo notebook. Smer určuje sivá masa. A tá sa v ostatných rokoch zväčšuje.“

Aké objektívne kritériá by mal použiť pri výbere vysokej školy seriózny uchádzač? /vlastné schopnosti, ambície, najvhodnejší študijný smer vzhľadom na životné ciele, kredit vysokej školy, finančná náročnosť štúdia, vzdialenosť od bydliska, kvalita učiteľov a vyučovacích metód, forma štúdia, kvalita študijných podmienok – knižnice, dostupnosť študijnej literatúry, kvalita internátov, kvality študentského života, možnosť zahraničných stáží, uplatniteľnosť v praxi, finančné ohodnotenie práce získanej profesie/

2. Citát z článku: „Kto absolvoval slovenskú vysokú školu, zažil nudné prednášky, na ktoré študent chodí iba z nutnosti zapísať si účasť a pri prvej príležitosti zmizne. Pozná stav školských knižníc, ktoré sú biedne, aj to, že k niektorým skriptám sa človek nedostane počas celého semestra. Vie o tom, že niektorí učitelia opisujú práce svojich žiakov a nútia študentov kupovať si ich skriptá, hoci k predmetu existuje kopec inej literatúry. Spoznal, že skúška sa dá urobiť aj dobrým ťahákom alebo iba s milým úsmevom. Býval na internátoch, ktoré sa často podobajú na getá.“

Reč je o verejnej vysokej škole, ktorá je financovaná štátom. Je daný stav výsledkom zlého systému financovania verejného školstva alebo existujú i iné príčiny? Ak áno, aké? /Systém financovania výrazne podmieňuje kvalitu školstva, ale nie je to jediný faktor. Medzi iné patrí kvalita konkrétnych ľudí – poctivosť, zanietenosť, charakternosť, kvalita systému profesijného rastu učiteľov na vysokých školách, kvalita obsahu vyučovaných predmetov, kvalita didaktiky a iné./

3. Citát z článku: „Počet študentov na súkromných vysokých školách stúpol viac ako o 28 % a na verejných medziročne klesol o 0,5 percenta... Nárastu sa netreba čudovať. Súkromné školy sú totiž často úzko zamerané na konkrétny odbor a navyše poskytujú príťažlivé odbory ako právo či manažment. Otázne zatiaľ je, či sa študentovi vrátia peniaze investované do súkromnej školy v podobe lepšej uplatniteľnosti na trhu práce alebo v kvalitnejšom vzdelaní. Kritici súkromného vzdelania tvrdia, že platenie za školu ešte nezaručuje jej kvalitu. Navyše kvalitu vzdelania zatiaľ nikto medzi verejnými a súkromnými univerzitami neporovnával. “

Myslíte si, že záujem študentov o slovenské súkromné vysoké školy je podmienený len príťažlivým odborom? /Skôr nie. Slovenské súkromné školy, ako sa zdá, majú nižšie nároky na študentov a tým zvyšujú záujem o štúdium na ich škole./

4. Citát z článku: „V zahraničí podľa údajov neziskovej organizácie Slovenská akademická informačná agentúra študuje približne 25-tisíc študentov zo Slovenska. A treba povedať, že sú to zväčša najlepší z najlepších.“

Prečo sa niektorí študenti rozhodujú študovať na zahraničných /platených/ vysokých školách? /Napriek zvýšenej finančnej náročnosti je pravdepodobne najväčšou motiváciou kvalita štúdia – renomovaní profesori, atraktívny štýl štúdia, dobré podmienky pre štúdium, možnosti študentskej pôžičky, štipendia, šanca získať zahraničné skúsenosti, naučiť sa cudzí jazyk - viď. skúsenosti študentov opísané v článku./

Akým spôsobom by bolo možné skvalitniť verejné vysoké školy u nás? /Zmena systému financovania škôl, zmena kariérneho systému vysokoškolských učiteľov, prepojenie vysokých škôl na prax, stáže zahraničných profesorov, zvyšovanie kvality vyučovania, náročnosť na kvalitu študentov, iné/

Zabezpečilo by platenie školného zvýšenie kvality vzdelávania na školách? Zdôvodnite svoje tvrdenie. /Pravdepodobne áno, študenti by si viac vážili vzdelávanie, ale zároveň by boli i náročnejší na kvalitu ponúkaných vzdelávacích programov, kvalitu učiteľov i študijných podmienok. Platenie je spojené i s ďalšími rizikami, že vzdelanie sa dá „kúpiť“ a tiež sa môže stať nedostupným pre tých, ktorí nie sú dostatočne finančne zabezpečení. Minimalizovať to môže systém študentských pôžičiek i štipendií a kontrolný mechanizmus zabraňujúci školám „predávať tituly“./

  • Záver hodiny /15 minút/

Učiteľ uzavrie diskusiu zhrnutím skutočností, ku ktorým sa v diskusii dospelo. Môže poveriť touto úlohou i niektorého zo študentov. Zhrnutie Výber školy je vážne životné rozhodnutie, ktoré môže výrazne ovplyvniť život človeka. Malo by sa realizovať na základe prehodnotenia dôležitých kritérií, pričom prioritu by mala mať kvalita štúdia. Platenie školného môže zvýšiť kvalitu škôl i kvalitu vzdelávacích služieb.

  • Slovník pojmov

Štátny rozpočet – účet štátu
Daň – zákonom určená povinná platba určená na financovanie verejných výdavkov
Ústavné právo na bezplatné vzdelávania a zdravotnú starostlivosť – určené v základnom zákone štátu – ÚSTAVE
Vzdelanie – súhrn vedomostí, zručností získaných rôznymi formami vzdelávania
Vzdelávanie – proces získavania vedomostí, zručností a iných kompetencií potrebných pre vykonávanie vybranej profesie

Pomôcky

Na výbere školy naozaj záleží (článok z Profitu)

Ústava SR (Wikipedia)

Zákon o štátnom rozpočte (Zbierka zákonov)

Informácia o dni daňovej slobody (Wikipedia)

Citáty

Čo nič nestojí, za nič nestojí.
Z cudzieho krv netečie.
Ak má vzdelanie hodnotu, má aj cenu?

Ústava SR – článok 42
(1) Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon.
(2) Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách.
(3) Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich možno len za podmienok ustanovených zákonom; v takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu.
(4) Zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu.

ilustačné foto iprole / sxc.hu

Diskusia (0reakcií)

Generálny partner

Nadácia Slovenskej sporiteľne

Odborný garant

TREND