Monitoring

Centrálne plánovaný absolvent

Na Slovensku prebiehali diskusie o modernizácii odborného školstva vždy ťažkopádne, v posledných dňoch však nadobúdajú bizarné kontúry.

378481
13.08.2012 / Zuzana Zimenová

Vládne návrhy oživujú centrálne modelovanie vzdelávania budúcej pracovnej sily /vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave/.

Na Slovensku prebiehali diskusie o modernizácii odborného školstva vždy ťažkopádne, v posledných dňoch však nadobúdajú bizarné kontúry.

Vládne návrhy nesmerujú k prehĺbeniu prepojenia odborných škôl s reálnym pracovným prostredím, ale naopak k posilneniu štátnych regulácií v oblasti sektorového plánovania a k oživeniu centrálneho modelovania vzdelávania budúcej pracovnej sily.

Vo vyspelých krajinách sa pritom už dávno nediskutuje o tom, či majú zamestnávateľov vtiahnuť do odbornej prípravy ich budúcich zamestnancov, ale o tom, ako to urobiť čo najefektívnejšie.

Centrálne regulované systémy odborného vzdelávania, orientované na zabezpečenie ponuky hotovej pracovnej sily, sa nahrádzajú modelmi, ktoré oveľa pružnejšie reagujú na požiadavky trhu práce. Kľúčovým princípom modernej odbornej prípravy je intenzívnejšie prepojenie teoretického vzdelávania s praktickou výučbou priamo vo firmách a užšia spolupráca škôl so zamestnávateľmi.

Ministerstvo školstva v novele zákona o odbornom vzdelávaní navrhuje presunúť kompetenciu stavovských a profesijných organizácií vytvárať plány potrieb trhu práce na rezort práce a sociálnych vecí. Za plánovanie pracovných miest tak ponesie zodpovednosť štát, zamestnávatelia budú mať iba poradný hlas.

Ak parlament schváli navrhovanú novelu zákona o financovaní škôl, štát na seba prevezme aj záväzok, že bude zriaďovať a financovať i školy, ktoré budú pre odhadovaný nízky počet absolventov nerentabilné pre samosprávne kraje.

Na Slovensku naopak

O väčšej účasti zamestnávateľov na odbornej príprave budúcich zamestnancov niet vo vládnych návrhoch ani zmienky. Naopak, od ministerstva práce vyšiel podnet, ktorý ich bude od dobrovoľnej účasti na odbornom vzdelávaní ešte viac odrádzať.

Novela Zákonníka práce totiž navrhuje zrušiť povinnosť absolventa vynahradiť firme aspoň časť nákladov, ktoré vynaložila na jeho vzdelávanie, ak v nej po štúdiu odmietne pracovať. Firme tak jej investície na zabezpečenie pracovnej sily vyletia von komínom.

Namiesto návrhov na intenzívnejšie prepojenie odborného vzdelávania so svetom práce vláda zamestnávateľov od prípravy budúcich zamestnancov odstrkuje.

Zrejme si neuvedomuje, do akej slučky tým pchá hlavu. Jej snaha centrálne plánovať podobu budúcich pracovných miest môže len stroskotať. Nezmyselnosť takého plánovania pripúšťajú dnes už aj majstri v reguláciách na úrovni Európskej únie.

Anticipáciu potrieb pre konkrétne pracovné pozície považujú za nereálnu, jediné, čo má podľa nich zmysel, je príprava natoľko flexibilnej pracovnej sily, ktorá dokáže držať krok s prudkými zmenami na trhu práce. A na to treba prehĺbiť spoluprácu škôl nie so štátnymi úradníkmi, ale s tými, u ktorých budú absolventi hľadať zamestnanie.

Hybná sila: zamestnávatelia

Vo svete existuje veľa modelov participácie zamestnávateľov na príprave svojich budúcich pracovníkov. K spolupráci so školami ich zaväzujú právne predpisy, alebo do nej vstupujú dobrovoľne vďaka vhodnej motivácii. V Hongkongu je napríklad odborné vzdelávanie plne v kompetencii zamestnávateľov, firmy ho poskytujú bez štátnej intervencie prostredníctvom samostatne fungujúcich školiacich stredísk.

V Holandsku zas zamestnávatelia identifikujú zručnosti potrebné pre daný sektor. Dobrým príkladom sú aj Spojené štáty, kde je namiesto národného sektorového systému vzdelávanie pracovných síl lokalizované, alebo Veľká Británia, v ktorej je odborné vzdelávanie postavené na kvalifikačných štandardoch, identifikovaných zamestnávateľmi a sektorovými zoskupeniami.

Inšpiratívnym modelom môže byť aj duálny model odborného vzdelávania, známy z Nemecka, Rakúska či zo Švajčiarska.

V ňom sa praktická časť výučby realizuje priamo vo firmách, ktoré potom ponúkajú absolventom trvalé pracovné miesto. Tento systém považuje za prínosný aj Európsky hospodársky a sociálny výbor, ktorý dokonca vyzval národné vlády, aby uvažovali o prechode na duálny model. Považuje ho nielen za ideálnu príležitosť na adekvátnu prípravu budúcej pracovnej sily, ale aj za záruku bezpečného a úspešného vstupu mladých absolventov do sveta práce.

Zdá sa, že trendy, ktoré hýbu odbornou prípravou vo svete, na Slovensko ešte nedorazili. Zmeny navrhnuté vládou počas jej prvých sto dní odborné vzdelávanie nijako nezlepšujú, skôr naopak. Ladia však s jej celkovou politikou. Neschopnosť vlády vykonať potrebné systémové zmeny sa odrazí v budúcej nezamestnanosti a to nielen absolventov škôl.

Autorka je analytička pre oblasť vzdelávania a editorka portálu noveskolstvo.sk. Článok bol pôvodne publikovaný v denníku SME dňa 31. júla 2012

Diskusia (0reakcií)

Generálny partner

Nadácia Slovenskej sporiteľne

Odborný garant

TREND