Monitoring

Je na Slovensku naozaj príliš veľa gymnázii?

Prečítajte si zápis z diskusie na TREND CSR Fóre, kde odborníci diskutovali aj o skúsenostiach zo spolupráce firiem s odbornými školami.

372349
25.04.2012

Diskusia – Štruktúra absolventov a štruktúra hospodárstva

(panelová diskusia pre stredné školy)

Vedie Fedor Blaščák

Účastníci:
Igor Gallus (riaditeľ odboru SŠ, Ministerstvo školstva SR)
Martin Heveri (Getrag Ford, Košice)
Michal Baľo (riaditeľ, SOŠ strojnícka KE)
Anna Pavlusová (riaditeľka, SOŠ hutnícka Podbrezová)
Mária Niklová (personálna riaditeľka, Železiarne Podbrezová)
Július Hron (vice prezident, ZAP)
Peter Goliaš (riaditeľ, INEKO)
Marián Mešter (VSE)

----------------------------------------------

Blaščák: Nový minister chce zaviesť opatrenie - do 1,5 priemer na gymnáziá – je to reálne? Máme naozaj príliš veľa gymnazistov?

Goliáš: Na stránke INEKO sú tabuľky so štatistikami, z ktorých vychádza, že gymnáziá sú takmer vo všetkých sledovaných položkách najlepšie, sú top (nezamestnanosť, úspešnosť v škole, riadenie a proces, súťaže, počet učiteľov na 100 žiakov najnižší, ...). Záver: gymnáziá sú vo všeobecnosti efektívnejšie ako iné typy škôl, treba rozlíšiť úspešné gymnáziá od neúspešných a úspešné SOŠ od neúspešných a podporovať ich tak, aby tie neúspešné postupne zanikali. Verejnosť musí dostávať kvalitné informácie o stave a úspešnosti škôl.

P. Niklová si myslí, že štatistiky je možné interpretovať rôzne. Podľa nej návrh p. ministra nie je o tom, že treba zrušiť gymnáziá, len ich opäť začať chápať ako prípravu na VŠ. Štát by si mal uvedomiť potreby, koľko bude treba akých študentov a podľa toho podporovať jednotlivé školy. Tí najšikovnejší by mali študovať na VŠ. P. Niklová poznamenala, že v ich firme na robotníckych pozíciách pracujú často aj VŠ vzdelaní ľudia.

Blaščák – štát nemá filter na štúdium, na gymnáziá sa prijímajú aj žiaci s horším prospechom

Gallus – 32% žiakov študuje na gymnáziách, číslo narastalo od r. 1990, každý tretí gymnazista je z 8-ročných gymnázií. Kvalita gymnázií je podľa p. Gallusa vysoká. Existuje boj o žiakov, pretože školy dostávajú príspevky na žiaka. Nedajú sa porovnávať žiaci gymnázií a SOŠ, každý je pripravovaný na niečo iné. Miera nezamestnanosti absolventov VŠ (najmä humanitných odborov) tiež kulminuje. Treba sa zamerať skôr na kvalitu než na kvantitu.

P. Hron – je potrebné si zadefinovať, čo je cieľom škôl. Koľko študentov po skončení robí naozaj v odbore – zo 70.000 študentov, ktorí ročne skončia školy podľa ich prieskumu 30% končí v evidencii nezamestnaných po 6 mesiacoch, zo zvyšných 70% len 6,5 % pracuje naozaj vo svojom odbore.

Blaščák – systém je tým pádom až absurdne neefektívny. Aké sú vaše skúsenosti s tvorbou vzdelávacej politiky ?

P. Niklová – zamestnávatelia sa musia spolupodieľať na príprave absolventov odborných škôl. Je členka sektorovej rady – myšlienka bola dobrá, ale je to veľmi ťažké, je cítiť lobovanie jednotlivých škôl. Riaditelia obhajujú svoje školy a zamestnancov, študuje sa hocičo, len aby sa školy udržali.

P. Hron – objasnil, aké je postavenie Sektorovej rady (patrí pod Radu vlády). Národná sústava povolaní definuje, aké vlastnosti, zručnosti, vedomosti má mať ten, kto v danom povolaní pracuje. Národná sústava kvalifikácií hovorí, na ktorej škole danú kvalifikáciu môže získať, práce na nej sa ešte nerozbehli. V spolupráci MŠ a MPSVaR by sa mali realizovať.

P. Galan si myslí, že z Rád sa robí fetiš. Sú to poradné orgány pre exekutívu, v skutočnosti ale nefungujú. Problém je najmä v ich financovaní. Dnes (17.4) je napríklad prvé rokovanie Rady vlády k baníctvu, každý týždeň sa rokuje o ďalších povolaniach, tvorí sa národná sústava povolaní.

P. Baľo hovorí, že ich škola je najstaršia v SR. Doteraz nemali problémy ako za posledných 20 rokov. Dnes 2-, 3- ročné štúdium neexistuje, rodičia majú nereálny obraz o svojich deťoch, deti nevedia, čo chcú študovať a robiť. Zákon o odb. vzdelávaní je fajn, dobre navrhnutý, ale tam to končí.

P. Niklová potvrdzuje, že na ich školách systém funguje, náklady na študentov platí polovicu štát a polovicu budúci zamestnávateľ (Železiarne Podbrezová). Z publika sa ozýva, že sa to takto nedá, že sa kapitálové výdavky na vzdelávanie nedajú odpísať, nie sú to daňovo uznateľné náklady.

P. Heveri vraví, že ich firma (Getrag Ford) investovala viac ako 100.000 eur do školy (SPŠ Strojnícka, Košice), ktorá im vychováva budúcich zamestnancov. Vracia sa im to vo forme vzdelaných zamestnancov, aj keď ekonomicky to ešte nie je efektívne. Vzdelávanie je však beh na dlhé trate. Vo všeobecnosti, školy o takúto spoluprácu veľmi nemajú záujem, firmy musia doškoľovať ľudí. Chýba, že zo systému neprichádzajú hotoví ľudia.

P. Mešter (VSE) ďakuje za možnosť prezentovať. Informuje o projekte z r. 2011, z 1600 zamestnancov je polovica na robotníckej pozícii (silnoprúd, elektromontér), ich vekový priemer je 47 rokov, musia spĺňať extrémne zdravotné podmienky. Po prieskume stavu učilíšť si vytipovali 5, s ktorými začali komunikovať, v r. 2010 sa dohodli so SOŠ v Poprade – Matejovciach. Postavili cvičné pole, dodali pomôcky, začali úzku spoluprácu, ale zistili, že učitelia – majstri nemajú povolenie to učiť, tak začali podporovať aj toto.

P. Pavlusová hovorí, ako to funguje na ich škole. Vznikli v r. 2003 preto, aby dodávali pre Železiarne Podbrezová kvalifikovaných robotníkov podľa potrieb firmy. Žiaci chodia v posledných ročníkoch do prevádzky, zaškoľujú ich inštruktori priamo na ich budúcom pracovisku (majú cca 250 inštruktorov pre 4-smennú prevádzku).

Blaščák: Ako sa zabezpečuje kompetencia majstrov?

P. Baľo vraví, že majú problém so zabezpečovaním majstrov. Ten musí mať výučný list a zároveň VŠ – pedagogické štúdium. Zároveň dodáva, že veľké spoločnosti majú problém, lebo študenti sa na robotnícke vzdelania nehlásia. Najlukratívnejšie odbory v SR v súčasnosti sú mechanik počítačových sietí a mechanik hasičských zariadení.

P. riaditeľ Spojenej školy z Banskej Bystrice sa zapája do diskusie. Vinia sa školy, že sa zle učí a že sa učí niečo, čo nie je pre prax. Učíme to, čo nám zriaďovateľ schváli. U nich v škole sú 4 stroje, ktoré im darovala firma z Holandska, ktorá tu otvárala fabriku a na ktorých teraz pripravujú žiakov pre prax.

Blaščák: Ako zatraktívniť robotnícke odbory?

P. Gallus – čo je úlohou ministerstva? MŠ navrhuje alebo ruší študijné odbory na základe návrhov zriaďovateľa. MŠ propaguje na stránkach regionálne školstvo, mapu škôl, mieru nezamestnanosti a ďalšie info, ako zatraktívniť štúdium na odborných školách.

Blaščák: ako by p. Niklová ako šéfka personálneho v Železiarňach Podbrezová riešila nedostatok odborných zamestnancov?

P. Niklová odpovedá, že Železiarne nevzdelávajú len v malom pre svoju firmu, ale môžu vzdelávať aj pre iné spoločnosti. Štát by mal vedieť kvantifikovať potreby, koľko absolventov ktorých odborov je potrebných a podľa toho ich podporovať.

P. Goliáš pripomína, že ide o ekonomické problémy a o problém informačnej nerovnosti, ktoré treba odstrániť. Jednou z ciest sú informačné portály o školách a o potrebných odboroch, aby si rodičia mohli pozrieť aj kvalitu škôl, jej parametre, na základe čoho by potom neúspešné školy zanikali.

P Hron poznamenáva, že 70% populácie budú do budúcnosti zamestnávatelia potrebovať. Len Je potrebné nastaviť systém, aby školy učili to, čo prax potrebuje. Je nevyhnutná systémová spolupráca so zamestnávateľmi, kopírovanie ich potrieb a požiadaviek. Riaditelia škôl musia pripustiť, že sú „služobníkmi“ zamestnávateľom v zmysle prípravy ich budúcich zamestnancov, aby absolventi škôl mali isté pracovné miesta. Školy a zamestnávatelia by sa mali podporovať a akceptovať.

P. Mešter vraví, že sa snažia presviedčať rodičov, aby deti dávali na SOŠ.

P. Ragan (riaditeľ SOŠ) sa zapojil do diskusie. Takéto stretnutia sa organizujú už roky, ale nikto čiastkové informácie, o ktorých sa hovorí, nedáva dokopy. Mnohé firmy by mali začať investovať a mali by tvoriť tlak na MPSVaR SR a MŠ SR, aby boli tvorené v školách odbory potrebné pre zamestnávateľov.

Reakcia pani z EKOfondu SPP – chýbajú tu podľa nej výchovní poradcovia, ktorí by mali na školách fungovať a podporovať žiakov vo výbere škôl.

Reakcia z publika zo SOŠ elektrotechnickej v Trnave – chýbajú tu napr. zástupcovia z Peugeotu, ktorí nemali ani po našej ponuke záujem o výchovu ich zamestnancov.

Blaščák: Aké príznačné, že zástupcovia firiem tu vyzývajú školy aby sa spamätali, a zástupcovia škôl lamentujú nad firmami, aby sa zobudili.

Záverečné vyjadrenia:
P. Mešter – aby tu bol niekto, kto zachytí najdôležitejšie body a informácie z diskusie, aby diskusia nešla do stratena
P. Goliáš – je skeptický, či vôbec niekto dokáže zachytiť, čo je potrebné pre prax, dôležité sú informácie a pohyb zdola.
P. Hron – zastupuje 100.000 zamestnancov – treba naštartovať proces, ako podporiť odborné školstvo a spojiť ho s praxou, verí, že za nasledujúce 4 roky sa to podarí
P. Niklová – treba vedieť, aké sú konkrétne potreby praxe. Základ je, že zamestnávatelia a školy nedokážu bez seba existovať. Rada pre riaditeľov škôl – choďte, otravujte firmy
a snažte sa spolupracovať.
P. Pavlusová – možno znovu zaviesť technické práce do škôl, aby deti vedeli, o čo ide.
P. Baľo – štát musí vstupovať do systému, musia byť určené limity pre študentov na niektorých odboroch. Uvádza aj príklad z Fínska. Na ZŠ úplne absentujú technické práce.
P. Heveri - sú nutné informačné zmeny, zamestnávatelia sú ochotní spolupracovať, dnešná frustrácia je základ pre budúci vývoj.
P. Gallus – do procesu vzdelávania vstupuje veľa článkov, spolupráca musí byť intenzívnejšia. Je potrebné zaviesť polytechnickú výchovu, podporiť prírodovedné predmety.
Blaščák – Vzhľadom na uvedené čísla o nezamestnanosti absolventov SŠ a ich uplatniteľnosti v odbore a aj vzhľadom na zmysel tu povedaného, horšie to byť už asi nemôže.

Diskusia (0reakcií)

Generálny partner

Nadácia Slovenskej sporiteľne

Odborný garant

TREND